Pred 3 rokmi a 2 mesiacmi som po prvy krat prisiel do Prahy ako studen CVUT. Spoznal som tu vela ludi, ako Cechov tak aj Slovakov a studentov ostatnych narodnosti. Stale som si ale pripominal, ze som Slovak a mal by som preto rozpravat cisto len po slovensky. Obcas mi to ale nedalo, a vklzlo mi to hovorenej reci nejake to ceske slovicko. Obcas som samozrejme musel niektore slovenske slovicka vysvetlit a niekedy to muselo byt opacne.
Po par mesiacoch som rychlo zistil, ze drzat sa silou mocou slovenciny nie je ta spravna cesta. Mam tu predsa moznost naucit sa spravne rozpravat po cesky. Preco by som si to mal odopierat. A este k tomu, ked obcas pouzijem ceske slovo a zamenim ho za to slovenske, urychli to komunikaciu.
A tak zacali so mojej reci prenikat ceske slovicka viac a viac. Na zaciatku som mal pisanu cestinu ako Ukrajinec ale myslel som si aky som dobry. Potom som zacal cestinu akceptovat a dotal som sa na uroven strednej skoly. Pretoze sa podielam nie len na skole, ale taktiez aj na komunikacii medzi vedenim CVUT a SUZ a studentmi, cestina a hlavne jej pisomny prejav je velmi dolezita.
Viem po slovensky a viem aj po cesky. Preco by som sa mal hanbit za to, ze sa s kazdym rozpravam jeho rodnym jazykom a ze mam aspon to snahu sa naucit nieco nove a nie si len stale namyslat, ze to viem!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára